Hodnú chvíľu sme sa rozprávali keď sa ma zrazu Linda
z ničoho nič opýtala či by som ju nechcela ísť navštíviť, že má vlastný
byt takže by som sa nemusela ubytovávať v nejakom hoteli a ona by mi
poukazovala celé mesto.
Jej ponuka ma najprv veľmi prekvapila ale potom som
si uvedomila že to bolo možno nejaké znamenie na ten môj nepodarený výlet na Nový
Zéland. Tak som súhlasila a jej ponuka som vďačne prijala.
Veď takéto niečo sa vám nenúka každý deň predsa a ktovie
možno sa mi tam bude aj páčiť J
Takmer po polhodine hlasného rozhovoru som sa s Lindou
musela rozlúčiť aj keď veľmi nerada ale hovory zo zahraničia sú dosť drahé…
„Mami neuveríš kto mi práve volal“ , musela som to
povedať mamine a pochváliť sa jej, ako keď som bola ešte malá. „Ahoj
Elenka, ani sa mi veľmi nechce hádať no tak mi to povedz moja“ , odpovedala
mama trochu unavene, to som si však nevšímala, nahnevalo ma že nie je ani
trochu zvedavá, „predstav si že som práve dotelefonovala s Lindou, pamätáš
sa na ňu? Bývala hneď naproti naším dverám.“
„Aha, a preto si mi musela volať Elenka? A áno
spomínam si na ňu, je to už takmer desať rokov čo utiekla z domu…a čo od
teba chcela Elenka?“ opýtala sa ma mama.
„Vieš ona ma vlastne pozvala k nej na návštevu
a ja som jej povedala že prídem“ odpovedala som jej. Na to nastalo chvíľu
ticho, počula som mamu ako si sťažka oddýchla v telefóne. „Vidíš Elenka ja
som ti predsa vravela že na ten výlet pôjdeš, aj keď to nebude to čo si si
vysnívala ale aj tak budeš cestovať tak ako si vždy chcela moja.“
Moja mama je proste večný optimista ale to by ste ju
museli najprv poznať, ona nikdy neplače ani nekričí keď jej niečo nevyjde podľa
plánov iba sa jemne usmeje a povie že to bolo asi znamenie z hora.
„Ja viem mami, no nie je to skvelé že sa po toľkých
rokoch ozvala práve mne? Teším sa ako ju znova uvidím po takom dlhom čase,
teším sa hlavne na naše babské večery, na tie nekonečné rozhovory takmer do
rána, toto všetko mi strašne chýbalo mami.“
„Chápem ťa moja, ale neboj sa budete mať dosť času
to všetko dohnať. A kde vlastne žije?“
„V Barcelone, mami…“ ešte sme sa o tom chvíľu
zhovárali a ja som potom položila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára