Madrid - nuevas esparanzas e historias :)

Madrid 

Toda mi vida tenía un sueño – VIAJAR! Y ahora es todo realidad. Estoy viajando al país que para mí significa muchísimo. Espero que todo salga bien. Que conozca mucha gente nueva y viva una experiencia inolvidable.

Todo empezó unos 6 años antes, cuando tenía 15 y por primera vez escuché sobre castellano. Fue mi primera experiencia con esa lengua. Nunca había escuchado una lengua extranjera tan bonita como el castellano.

Lo estudié con mucho entusiasmo porque me gustó mucho y hasta ahora me gusta mucho! El instituto duró 5 años y yo no estuve ni una vez en España y eso me ponía muy triste porque tenía mucho interés en ese país en su cultura también en su literatura, estaba fascinada los 5 años con todo que iba sobre España.

Pero no tuve la suerte de ver el país que tanto me gustaba.

Hasta este año! Un año después de terminar el instituto me ofreceron un trabajo en España y que más me gustó fue que trataba sobre trabajo en Madrid, la capital! Qué fuerte!!

Una vez en mi vida me tocó la suerte, estaba muy feliz...

Náhrada za mňa

Necítila som na nej jeho kolínsku ale inú dámsku voňavku a začala som pochybovať o našom vzťahu.

„Panebože čo ak má inú?! Čo budem robiť??“ bola som z toho zúfalá. Začala som si nahovárať že sa mi to iba zdalo že som paranoidná, že Marek ma miluje a ide spolu na Zéland, keby mal niekoho iného tak by si to so mnou predsa neplánoval…

Avšak chrobáčik už začal vo mne hlodať a pochybnosti rástli, keď prišiel večer Marek z práce už som to nemohla vydržať a kým sa sprchoval tak som mu skontrolovala telefón, cítila som sa pri tom ako zlodej.

V mobile som mu našla veľmi perverzné esemesky od nejakej Hany a tiež som mu tam našla fotky na ktorých bolo veľa žien len v spodnom prádle alebo úplne nahé, bola som znechutená.

Ako mi toto mohol urobiť a ako to že som si to nevšimla už skôr že ma takto podvádza a u mňa vlastne len je, spí a sprchuje sa!

Počula som ako vo vedľajšej miestnosti zastavil vodu, keď vyšiel z kúpeľne a v mojej ruke zbadal svoj telefón úplne ho to vytočilo až som sa ho zľakla, pretože takého rozčúleného som ho ešte nikdy nevidela našťastie mňa sa ani nedotkol.

Teda fyzicky sa ma nedotkol ale psychicky mi  strašne ublížil, najprv mi začal nadávať, potom ma začal opisovať ako neschopnú milenku a preto musel za mňa hľadať náhradu a tiež že celkovo ako žena som zlyhala že nie som vôbec ŽENA?!?!

To už bolo aj na mňa príliš, začala som na neho kričať že je to len obyčajný lotor a kurevník ktorý využíva ženy len vo svoj prospech a je mu jedno ako sa žena cíti, musela som ho vyhodiť z bytu a aj som to urobila.

Viac by som tam už s ním nemohla byť pretože by som to nevydržala ak by ešte niečo o mne povedal. Keď odišiel hneď  som sa zosypala z toho čo o mne povedal, o tom aká som vlastne na nič.

Od tohto rozchodu už ubehlo pár mesiacov a ja som sa dávala pomaly dokopy, ale nebolo to ľahké keďže pošliapal moju sebadôveru, bola som bojazlivá, nikam som nechodila, žiadne rande, žiadna večera, proste nič. Akoby som už prestala žiť.

Možno mala mama pravdu a ten telefonát od Lindy bol znamením že už je to za mnou a že sa mám konečne pobaliť a vypadnúť odtiaľto niekam kde budem môcť oddychovať a premýšľať o živote a čo vlastne chcem ďalej robiť a čo chcem ešte dosiahnúť. 

Plány...

Potom ako som o všetkom povedala Zuzke sa cítim oveľa lepšie, musela som o tom s niekým hovoriť a mama to práve nebola. Chcela som jej povedať o tom aký je Marek sviniar a čo mi urobil.

Mareka som spoznala na jednej firemnej akcii v našej banke, bol tam ako hosť a mne sa veľmi zapáčil, vlastne sa páčil takmer všetkým ženám čo tam v ten večer boli preto ma dosť prekvapilo keď sa zastavil práve pri mne a začal sa zhovárať so mnou.

Bol to veľmi dobrý spoločník, skvelý rečník, rozprával nám príhody zo svojho života, ktorý nebol ani trochu nudný.

Marek bol cestovateľ, precestoval celú Európu a takmer celú Severnú Ameriku, rozprával o tom čo všetko na týchto cestách pozažíval a nebolo toho málo. Teraz si uvedomujem koľko z toho čo vtedy narozprával bola vlastne pravda a čo bola lož, ale teraz to je už aj tak jedno.

Dúfam že toho hajzla už nikdy v živote neuvidím ani nestretnem ani nič, chcem mať od neho navždy pokoj.

S Marekom som aj po tej akcii zostala v kontakte, sem – tam sme si zašli na kávu alebo na večeru a potom ku mne domov, mali sme spolu nezáväzný vzťah až kým Marek nenavrhol aby sme bývali spolu, čo ma najprv prekvapilo keďže nevyzeral ako ten typ chlapa ktorý sa chce usadiť a mať rodinu ale neprotestovala som pretože som už vedela že som do neho totálne zbláznená.

Dala by som mu aj modré z neba, myslela som si že sme dokonalý pár a že budeme navždy spolu, aké hlúpe!!  Teraz už viem že to bol iba sebaklam, mala som vtedy ružové okuliare na očiach.

Nasťahoval sa ku mne, náš vzťah prekvital, plánovali sme si spoločnú cestu na Nový Zéland vždy som tam túžila ísť a Marek sľúbil že pôjde so mnou.

Až po čase som zistila že niečo nie je v poriadku, chodil domov neskoro už keď som spala, nerozprávali sme sa takmer vôbec, len cez deň sme si poslali esemesku či dve a to bolo všetko, takmer sme sa nevideli.

Ani náš sexuálny život nestál za veľa, ani som si nevedela spomenúť kedy naposledy sme sa milovali. Keď som prala jeho košeľu neodolala som a ovoniala som ju no zostala som v šoku…

Idiot!

Až keď som dovolala s mamou som si vlastne uvedomila že som sa sľúbila kamarátke že ju prídem pozrieť, no až v tejto chvíli som prišla na to že sa mi nikam nechce ísť, že by som vlastne najradšej zostala doma. Nanešťastie som v tej chvíli nepremýšľala a hneď som Linde povedala že prídem.

Jasné že ju pôjdem pozrieť predsa som ju nevidela už celú večnosť, už by aj bolo načase sa znova pozhovárať.

Jej život bude určite samé dobrodružstvo, nie ako ten môj, totálna nuda, nič zaujímavé, vzorné dieťa, vzorná žiačka, nič zlé ani neočakávané som nikdy neurobila. Neutiekla som z domu, nikdy.

Nebola som ako Linda to úžasné dievča ktoré bývalo hneď naproti, bolo také obľúbené a chcelo sa kamarátiť práve so mnou, nemohla som tomu vtedy uveriť že mám také šťastie že si ma všimla, a teraz ma pozvala k sebe do Španielska, neuveriteľné tak ako kedysi.

„El si v pohode??“ , prerušila ma zo snívania moja dobrá kamarátka, u ktorej som sa bola posťažovať ako dopadol môj plánovaný výlet.

„Jasné Zuzi prepáč len som sa nad niečím zamyslela…“ na to mi Zuzka povedala: „no to si sa teda zamyslela na poriadne dlho, už som si myslela že sa ti niečo stalo, tvárila si sa zvláštne.“

„Prepáč, ale rozmýšľala som nad tým či som sa neunáhlila s mojou odpoveďou na Lindino pozvanie, myslíš že som to mala odmietnuť?“ , Zuzka okamžite začala zúrivo krútiť hlavou: „ nie, kdeže to je proste úžasné že ťa tam pozvala a ty by si určite mala ísť a nie sedieť tu a ľutovať sa že ti to nevyšlo s tým Zélandom a tiež by si mala ísť aby si si oddýchla od toho idiota ktorý ťa nechal takto v štichu a vykašľal sa na teba pre nejakú premaľovanú pipku…“

Na to som neodpovedala, radšej som bola ticho pretože táto téma bola ešte veľmi čerstvá, ledva som sa dala dokopy aby som sa o tom pozhovárala so Zuzkou. Bolí to keď vás muž ktorého považujete za čestného a verného povie že už ste mu na nič, že ho nudíte, že sex s vami je už tiež nuda čo bolo asi najviac zraňujúce a zahanbujúce keď vám to povie muž ktorého milujete najviac na svete a myslíte si že on cíti to isté k vám.

Myslieť ste si mohli, ono to však tak nebolo, Marek je úžasný gentleman, vždy skvelo vyzerá, vonia, je zábavný, má proste všetky tie skvelé vlastnosti ktoré by mal chlap mať, ibaže má jednu chybičku, je to IDIOT! 

Znamenie??!

Hodnú chvíľu sme sa rozprávali keď sa ma zrazu Linda z ničoho nič opýtala či by som ju nechcela ísť navštíviť, že má vlastný byt takže by som sa nemusela ubytovávať v nejakom hoteli a ona by mi poukazovala celé mesto.

Jej ponuka ma najprv veľmi prekvapila ale potom som si uvedomila že to bolo možno nejaké znamenie na ten môj nepodarený výlet na Nový Zéland. Tak som súhlasila a jej ponuka som vďačne prijala.

Veď takéto niečo sa vám nenúka každý deň predsa a ktovie možno sa mi tam bude aj páčiť J

Takmer po polhodine hlasného rozhovoru som sa s Lindou musela rozlúčiť aj keď veľmi nerada ale hovory zo zahraničia sú dosť drahé…

„Mami neuveríš kto mi práve volal“ , musela som to povedať mamine a pochváliť sa jej, ako keď som bola ešte malá. „Ahoj Elenka, ani sa mi veľmi nechce hádať no tak mi to povedz moja“ , odpovedala mama trochu unavene, to som si však nevšímala, nahnevalo ma že nie je ani trochu zvedavá, „predstav si že som práve dotelefonovala s Lindou, pamätáš sa na ňu? Bývala hneď naproti naším dverám.“

„Aha, a preto si mi musela volať Elenka? A áno spomínam si na ňu, je to už takmer desať rokov čo utiekla z domu…a čo od teba chcela Elenka?“ opýtala sa ma mama.

„Vieš ona ma vlastne pozvala k nej na návštevu a ja som jej povedala že prídem“ odpovedala som jej. Na to nastalo chvíľu ticho, počula som mamu ako si sťažka oddýchla v telefóne. „Vidíš Elenka ja som ti predsa vravela že na ten výlet pôjdeš, aj keď to nebude to čo si si vysnívala ale aj tak budeš cestovať tak ako si vždy chcela moja.“

Moja mama je proste večný optimista ale to by ste ju museli najprv poznať, ona nikdy neplače ani nekričí keď jej niečo nevyjde podľa plánov iba sa jemne usmeje a povie že to bolo asi znamenie z hora.

„Ja viem mami, no nie je to skvelé že sa po toľkých rokoch ozvala práve mne? Teším sa ako ju znova uvidím po takom dlhom čase, teším sa hlavne na naše babské večery, na tie nekonečné rozhovory takmer do rána, toto všetko mi strašne chýbalo mami.“

„Chápem ťa moja, ale neboj sa budete mať dosť času to všetko dohnať. A kde vlastne žije?“

„V Barcelone, mami…“ ešte sme sa o tom chvíľu zhovárali a ja som potom položila. 

Smola ...

Zase som doma, nikam nejdem, skoro ako vždy moje plány zlyhali. A to som sa tak veľmi tešila že konečne niekam vypadnem a precestujem aspoň kúsok sveta, no ale asi ani tento rok z toho nič nebude a zase zostanem sedieť doma a budem si lízať rany. 

Áno to mi ide dobre, v tom som už majster pravdepodobne pretože mne nikdy nič nevyšlo ešte. vždy sa to nejako pokazí nakoniec.

"Bože zase sa ľutujem...neznášam to a predsa to robím, nechápem sa..." pomyslela som si. 

"Vymysli niečo Elena to ti predsa ide!!", hovorím svojmu druhému JA, ale už ani to nepomáha, zmáha ma smútok nad premárneným časom nad plánovaním mojej cesty po Novom Zélande, vždy som tam túžila ísť.

"No tak vschop sa dievča...", a zrazu keď som začala premýšľať čo bude ďalej zazvonil mi mobil. 

Na obrazovke sa ukázala že číslo je utajené, to ma mierne vyľakalo, ale predsa som len zodvihla.

A dobre som urobila, v telefóne som začula hlas mojej dávnej kamarátky z detstva Lindy. 

Linda bola jedno úžasné dievča plné humoru, láskavosti, veselosti, všetkých tých dobrých vlastností ktoré sú dnes také vzácne. Lenže Linda jedného dňa zmizla, proste utiekla z domu keď mala len 16 rokov, odvtedy prešla už takmer večnosť, preto som bola úplne v šoku z toho že volá práve mne a odkiaľ má vlastne moje číslo...

"Eli?? Si tam??" , začula som jej jemný takmer detský hlások, "tu je Linda, pamätáš sa na mňa?" 

Chvíľu som sa nezmohla na odpoveď takže v telefóne bolo počuť len trápne ticho, keď som sa konečne prebrala a odpovedala: " panebože Lindi! Ty žiješ?! Jasné že sa pamätám, na najlepšiu kamarátku sa predsa nezabúda, ako sa máš??" 

Náš rozhovor ďalej pokračoval, volali sme si dosť dlhý čas, medzitým som sa dozvedela čo to o jej živote. Rozprávala mi o tom čo bolo po tom keď utiekla z domu, s minimom peňazí, s biednou angličtinou s jednou taškou oblečenia. 

Rozprávala mi o tom ako cestovala a vlastne ani nevedela kam ide až skončila v Španielsku. Hovorila si že to bude len na pár týždňov a už tam žije takmer desať rokov, presnejšie sa zabývala v Barcelone, hovorila o tom ako ju toto mesto očarilo svojou architektúrou, históriou ktorá dýchala takmer na každom rohu tohto ohromného mesta.